e- adv. very, very much, extremely, exceedingly.
nnyinyogoze) v.i. be cold; feel cold.
cause to be or feel cold; dampen, spray (clothes before ironing), ekyuma ekinnyogoza, refrigerator, icebox. Ebi- gambo bye yannamba byannyinyogoza. The things he said to me hurt me very much/disturbed me greatly. cf. -nnyogovu, -nnyogoogerevu, obunnyo- govu, ekinnyogoga.
e- (n/n) hammer.
e- (n/n) way of increasing; increment. cf. yongera, yongeza.
e- (n/n) hut in a tree where hunters lie in wait, ennyonjo y'ahakuumi, guardhouse. cf. ekiyonjo, omuyonjo.
nnyinyonnyodde) v.tr. explain; clarify.
e- (n/n) thirst, fig. burning desire, ennyonta y'amagezi, thirst for knowledge. Ennyonta ennuma nnyo. I am very thirsty. cf. omuyonta.
e- (n/n) bird; airplane; swelling in the side. Ekika ky'Ennyonyi, the Bird Clan, okugula ennyonyi, to flee in fear of the consequences of an evil or crime one has committed, lit. to buy an airplane. Mu nsawo temuli wadde ensimbi ekuba ennyonyi. He doesn't have a cent, lit. in his pocket there is not even a cent to strike a bird. cf. ekinyonyi, omunyonyi.
e- (n/n) mockingbird, robin-chat.
e- (n/n) perhaps = nnyo + -ge (q.v.) crisis; climax. Ennamusa etuuse ku nnyooge. Things (lit. greeting)have reached a crisis.
fulukwa; (wicked) bi nnyo, gwagwa.
okukyayira ddala, okutamwa ennyo.
okukyawa ennyo, okutamwa ennyo.
omuseese, omweramannyo, omwoloola.
okubuulira, okutegeeza, okunnyo nnyola.
omuzannyo, okuzannya.
kadde, kulunnyo, a dda.
kalunnyo.
kalu, a lunnyo; (female animals) gumba, ensaata; also vide olukumakuma, enkumba, olunnyo; become b., okusajja kula, okusaatawala.
okukuba ennyo; vide thrash.
olunnyo.
e nnyonyi.
a munnyo.
o- (bu/-) the act of blowing, obufuuyi bw'omuzannyo, refereeing. cf. fuuwa.
o- (bu/-) cold, coldness. cf. nnyogoga.
o- (bu/-) obuwugiro bw'ennyoni, bird bath. cf. wuga.
okwetegeeza, okunnyo nnyola.
okukaaba ng'ennyonyi.
adj., eru, ere. become clear, okweruka. v. (of rain), okukya. make c., okwerula; (explain) okutegeeza, okunnyonnyola, okusobolola.
okufunya; (teeth) okuluma emba, okusimba amannyo.
gezi, a magezi, tegeevu, jagujagu; vide kagezi munnyo, nnakinku.
n., empewo, obutiti, omutinti, obunnyogovu, ekinnyogoga (rel.); c. in the head, ssennyiga.
be, okunnyogoga, okunnyo nyoga ; grow c., okuwola, okutitiwala.
nene nnyo; vide ggolomoka, obwaguuga, omuwaladdume; be c., okuwagamuka.
adj., weweevu; be c., okunnyogoga.
e- plur. amalagala (li/ma) leaf (but not of a plantain); medicine; drug; chemical, in the plur. foliage, eddagala ly'engatto, shoe polish, eddagala eritta ebiwuka, insecticide, eddagala ly'amannyo, toothpaste, eddagala ly'enviiri, hair tonic, eddagala eryerusa, Jjlectuluiig cieain. tsdda- gaia erigonza olubuto or eddagala ly'oku- ddukana, laxative, eddagala^ ly'enjala, nail polish, cf. akalagala, kiragala, olulagaia.
kadde nnyo.
ddala, nnyo nnyini.
lungi nnyo, woomerevunnyo.
v., okusanyusa; be delighted, okwesiima ennyo, okwejaga.
okutegeeza, okunnyonnyola.
okubuulira, okutegeeza, okunnyonnyola.
okukyawa ennyo, okutamwa ennyo, okukijja.
bi nnyo, gwagwa. .
tono nnyo.
okwesalamu, ennyombo.
okwagala ennyo, okuluggalugga, okutikka, okutinkiza.
okuwalula, okukulula, okukwekwesa. d. self along, okunyaama, okusonnyontoka. d. the feet, okukweya. d. into (fight, etc.), okuwakula.
okuwalula, okukulubeesa; (depict) okukuba ekifaananyi; (water) okusena; (out) okusowola; (near) okusembera; (line) okukuba omusittale; (breath) okussa omukka; (lots) okukuba akalulu; (to a close) okuwungeera; (aside) okuseetula; (at a pipe) okufuuweeta; (out of water) okunnyula; (up legs) okwefunya; (teeth) okwekuulamuamannyo; (in games) okulemagana, okugwa amaliri.
okutegeeza, okunnyo nnyola.
ddala, nnyo ddala.
okuloga; (delight) okusa nyusa nnyo.
nene nnyo; vide colossal,
okusanyusa nnyo.
muyigirize nnyo.
ddala ddala, nnyo nnyini; vide very,
lungi nnyo.
n., omulimu, omuzannyo.
okutegeeza, okunnyonnyoIa, okuttottola, okuvvuunula; (a dream) okulootolola.
okutegeeza, okunnyo nnyola.
ddala ddala, nnyo nnyini, kayingo.
faayo v.i. care, be concerned/interested; pay attention. Mukasa afa nnyo ku banne. Mukasa cares a great deal/pays attention to his companions. Omwana oyo talina amufaako. That child has no one who cares about him/ no one to take care of him. Nze sifaayo oba Byekwaso anajja oba tajje. I don't care whether B. comes or not.
a nnyombo, yombi.
erinnyo.
okwekkaanya, okukebera ennyo, okuvumbula.
v., okubuubuuka, okwaka ennyo.
enkoko, olusaanyi; (any bird) ennyonyi,
ekitindiro, emikwero, omugala, lukangaga, olunnyo; (of house) omusekese; (of door) omuzigo.